Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

Už niekoľko rokov je v našej farnosti tradíciou farský prázdninový výlet do Vysokých Tatier. Tohto roku to vyšlo na stredu 20.2.2019. Smer cesty: Starý Smokovec – Hrebienok. Ráno sme zavreli doma dvere, vypli sme wifi a ide sa…
Deň sa začal sv.omšou o 6.40 hod. vo farskom kostole. Potom s úsmevom na perách a s batohmi na chrbte sme sa na vlakovej stanici zvítali s ostatnými účastníkmi výletu. Bolo nás devätnásť… Cesta rýchlikom o 8.07 hod. rýchlo ubehla. Slnečná obloha sľubovala krásny deň a my sme sa už nevedeli dočkať, čo nás čaká. Na Hrebienok sme vystupovali každý podľa uváženia. Naša rodinka sa rozhodla ísť na Hrebienok peši. Počasie bolo také tatranské: najprv mierne zamračené, postupne s výstupom hore začalo snežiť a fúkať. No my sme si užívali rodinnú pohodu a pomaly sme kráčali hore. Pníky popri chodníku nám poslúžili ako oddychové lavičky s občerstvením. Ani sme sa nenazdali a pred nami sa objavila jedna z mnohých drevených sôch medveďa. S detskou radosťou sme si ich obzerali. Naše kroky ďalej viedli do Tatranského ľadového dómu. S údivom a obdivom sme si obzerali majstrovské diela z ľadu. Malí aj veľkí nevedeli odtrhnúť oči od tej ľadovej krásy. Fotilo sa zo všetkých strán. Chlapci neodolali pokušeniu posedieť si na lavičke z ľadu. Plnými dúškami sme nasávali svieži vzduch a pohľad na týčiace sa vrcholy Tatier nám pripomínali našu malosť a nekonečnú Božiu lásku k nám. “V Tvojich dlaniach ukrytí, Tvojou láskou prikrytí“.
V reštaurácii sme sa stretli so Sofinkou a jej tetou Marikou. Dali sme si horúcu čokoládu, aby sme si dobili energiu na cestu naspäť. Spoznali sme bližšie nových ľudí a prežili sme spolu príjemné chvíle. Cestou dole sme sa rozprávali kochajúc sa krásou okolo nás. Toto dokáže náš Pán! V Starom Smokovci sme sa posilnili chutnou polievkou spolu s ostatnými výletníkmi a duchovným otcom Patrikom. V dobrej spoločnosti čas rýchlo letí. Nebolo to ináč ani v našom prípade. Cesta domov bola plná smiechu. Každý si v srdci niesol svoje zážitky a vyčerpaní sme uvítali upokojujúce kolísanie rýchlika. Do Košíc sme došli okolo 18.00 hod.
Počas tohto požehnaného dňa som si uvedomila, že našťastie Pán Boh wifi nevypína… To iba my nie sme natoľko stíšení, aby sme zachytili jeho signál. Želala by som nám všetkým viac takýchto dní s Božím wifi… rodinka Pavlovská