Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

Každý z nás je svojím spôsobom Máriou i Martou. Keby som mala charakterizovať niekoľkými slovami odpustovú slávnosť, ktorá sa konala v poslednú júlovú nedeľu (30.7.), na sviatok sv. Marty v Hrašovíku, vybavili by sa mi v mysli slová: spoločenstvo – duchovno – rodina – mladosť. Táto slávnosť bola trochu iná ako tie predchádzajúce. Všetci sme boli na domácej pôde, všetci sme boli naši – domáci. Či my Hrašovíčania, s príbuznými a rodákmi, či spolufarníci z Košickej Novej Vsi i okolia, ako aj tí čo slúžili bohoslužbu, náš duchovný otec Patrik Šarišský a diakon Michal Lacko. Všetci sme vytvorili jedno spoločenstvo. Bolo to badať v modlitbách, načúvaní homílie, aj v spoločnom speve.

Slová z Lukášovho evanjelia (Lk 10,38-42) nám vo svojej homílii priblížil „náš“ diakon Miško na viacerých príkladoch. Umožnil nám vstúpiť do domácnosti súrodencov Lazára, Márie a Marty. „ Mária je natešená, že má Krista pre seba, Marta sa snaží, aby bolo všetko tip-top. Marta sa obracia na Ježiša položartom, aby povedal sestre, nech jej pomôže.“ Ježiš Martu láskavo napomína a usmerňuje ju na duchovno. „Každý z nás je svojím spôsobom Máriou i Martou ,“zneli následne slová diakona. Príliš sa životom ženieme a zabúdame na duchovno. Ako príklad mu k tomu poslúžil príbeh o návšteve kňaza u jeho priateľa, riaditeľa továrne, ktorému neustále vyzváňa telefón a na nič nemá čas, a na Boha už vonkoncom. Nenachádzame sa v tomto príbehu aj my, kladie nám pomyselnú otázku. Nenaháňame sa príliš za hmotnými statkami a nezabúdame pri tom na to duchovné, na živé Božie slovo a na modlitbu? Aj  prerozprávanie poviedky o troch želaniach vyúsťuje do poučenia, žeby sme mali byť spokojní s tým čo máme a nezabúdať na lásku k Bohu.

„Voľba to bola správna,“ povedal na záver slávnosti duchovný otec, keď ďakoval diakonovi Miškovi. Veriaci totiž po celý čas pozorne a ticho počúvali jeho homíliu. Rodina – mladosť. K týmto dvom slovám sa v mojej mysli zafixovalo dvojica obrázkov: Mladá rodina – hrdý otec držiaci v náručí svojho potomka a vedľa neho matka a zároveň manželka, pomaly a dôstojne vstupujú do Božieho svätostánku. Prosby veriacich – prednáša ich tiež „naša“ – sestra Caritas (Lucia Seligová) juniorka u Uršulínok, pôsobiaca v rehoľnej komunite v Modre. Neďaleko od nej stojí diakon Miško a na týchto mladých ľudí s hrdosťou pozerá, ich i náš, duchovný otec. Všetci spolu tvoríme jednu veľkú rodinu. Celú tú rodinnú atmosféru dotvárajú nádherné kytice bielych nežných gladiol, ktoré dakedy, vo veľkom množstve, kvitli v predzáhradkách rodinných domčekov na vidieku. Nuž, aj taká bola odpustová slávnosť v Hrašovíku.

Jana Amrichová, Hrašovík