Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry v Kristovi!

Dnes sme počúvali náročné evanjelium – už len kvôli jeho dĺžke! A náročné bolo i to, čo práve Ježiš so svojimi učeníkmi prekonal – totiž skôr než prišli k studni, mali za sebou náročný pochod uprostred najväčšej páľavy dňa. Dva kilometre od usadlosti Syrach, sa Ježiš s učeníkmi zastavil, aby si na pravé rozpálené poludnie urobili prestávku pri Jakubovej studni.

Učeníci odišli do dediny nakúpiť niečo na jedenie. Ježiš tam ostal sám. A zrazu vidí prichádzať osamotenú ženu. Iste mu to bolo čudné, pretože ženy zvykli chodiť pre vodu ráno, keď bolo chladnejšie. Ženy chodievali k studni spolu a v družnej nálade. Studňa bola miestom kde mohli chvíľu poklebetiť a vymeniť si informácie – bola istým komunikačným centrom.

Táto žena však prichádza k studni sama, cez tú najväčšiu horúčavu, s ťažkým sudom, dva kilometre tam a späť. Ježiš už vedel, že tu nebude čosi v poriadku. Samaritánka prišla naschvál okolo poludnia, pretože vedela, že pri studni nestretne nikoho. Ona sa nechcela s nikým stretnúť. A mala na to svoj dôvod: trpela!

Trpela, pretože sa stala terčom posmeškov a poznámok, ohovárania a opovrhnutia. Preto radšej zvolila toto riešenie. Radšej vzala na seba ťarchu a trápenie horúčavy, ako nepríjemné a zdrvujúce poznámky ľudí z mestečka, v ktorom žila. Uvedomovala si, že je čiernou ovcou – päťkrát bola vydatá a aktuálne bola už so šiestym mužom.

Túto ženu stretáva Ježiš pri studni a prosí ju: Žena, daj sa mi napiť! (Jn 4, 5-42) – lebo bez vedra či krčahu nebolo možné nabrať si vody, bola totiž veľmi hlboko v studni. A keď sa potom pustili do rozhovoru a žena zistila, že Ježiš vie o jej situácii, že aj napriek tým šiestim mužom, s ktorými žila – v skutočnosti nemá muža! – Ježiš ju za to neodsúdil ani nevykričal. Samaritánka zrazu vidí, že Ježiš jej chce ponúknuť riešenie v jej ťažkom rozpoložení. Ježiš vidí jej tienisté stránky života, ale tiež vníma jej túžbu po šťastí, po skutočnej láske a po vydarenom živote.

Táto žena je i dnes príkladom pre všetkých ľudí, ktorí sa cítia vnútorne nenaplnení, prázdni a nespokojní. Samaritánka sa zverila Ježišovi v úplnej dôvere. On vidí jej skutočný smäd.

Ježiš sa v dôvernom rozhovore predstavil samaritánke ako dlho očakávaný Mesiáš a ona v neho uverila. Nielen kvôli tomu, čo jej povedal o jej doterajšom živote, ale hlavne kvôli tomu, že jej dal novú nádej, že i ona môže byť zachránená! A najkrajší na celom príbehu je moment, keď žena celá natešená necháva svoj džbán naplnený vodou pri studni, aby mohla rýchlejšie bežať do mesta a ohlásiť, že stretla Mesiáša. Voda zo studne pre ňu v tej chvíli už vôbec nebola dôležitá, pretože práve vtedy pre seba a svoj život našla prameň živej vody! Zrazu bola vďačná za smäd, ktorý ju priviedol k Mesiášovi! Bol to smäd po milosrdnom Bohu, po zmysle života, po láske a naplnení všetkých túžob.

Drahí bratia a sestry! Podobný smäd ovláda všetkých ľudí aj dnes! Smäd po pravde a zmysle života privádza ľudí k prameňu, ktorým je Boh.

Aj v duši svätej ženy Terézie z Avily, učiteľky Cirkvi, sa rozohnil takýto smäd – smäd po Kristovi. V súvislosti s dnešným evanjeliovým príbehom napísala: Ak studňa nemá vodu, my ju tam nedáme. Ale ak studňa vodu dáva, tak je našou povinnosťou, aby sme neboli leniví z nej čerpať! (Kniha života 11, 17) Terézia nás povzbudzuje, burcuje a apeluje na našu vôľu, aby sme sa nevzdávali, hoci by sme mali zomrieť na pol ceste – aj keby sa celý svet rútil do skazy, treba ísť k cieľu! Cieľom je Boh, Ježiš Kristus, prameň a studnica života.

Ak sme už našli tento prameň, potom ho nezabudnime ukázať a predstaviť aj iným. Privádzajme k nemu všetkých hľadajúcich!

Aj dnes sa mnohí nanovo rozhodujú pre Krista. V živote už skoro všetko vyskúšali, ale nikde nenašli to, čo pri Ježišovi. Ježiš nesľubuje, že nás ľahko urobí šťastnými – zo dňa na deň. A preto ho niektorí po čase odmietajú. Nechcú sa zrieknuť svojich hriechov, svojho pohodlia. Nechcú zobrať svoj kríž a kráčať za ním. Neuznávajú žiadnu morálku.

Tak veľa ľudí dnes potrebuje pochopiť, že spokojný život nenájdu v častom striedaní partnerov, v stále nových vzťahoch – ako keby mali žiť tri životy na 150 rokov!

Pokoj, radosť a naplnenie nájdu ľudia jedine vo vernej láske, ktorej prameňom a silou je milosrdný Boh. Preto sa veľa modlime za tých, ktorí hľadajú a sú poudieraní a pozraňovaní z každej strany, aby sa otvorili Bohu ako samaritánka v rozhovore s Ježišom pri studni.

Zostaňme s Ježišom a on zostane s nami! On nám dá živej vody pre dušu. Kiežby sme raz, keď budeme hodnotiť svoj život, mohli povedať: Bože, ktorý si mi dal tak veľa, ďakujem Ti za môjho manžela, či manželku, ďakujem Ti za moju rodinu a prosím Ťa – daj, aby som si vždy vedel vážiť tých, ktorým mám pri sebe! Daj mi Pane vďačné srdce – vždy smädné predovšetkým po Tebe! AMEN                                                                        Mons. Bernard Bober, arcibiskup-metropolita

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

2 × 3 =