Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

To, čo máme  každodenne pred očami,  vnímame akoby to tu bolo odjakživa. Tak  sa  dnes pozeráme  aj  na hrašovícky kostol. Stal sa bytostnou súčasťou našej malej obce, v ktorej žije približne 367 obyvateľov.  Je jej dominantou. Tento rok si pripomíname 25. výročie   posvätenia základného kameňa  Kostola sv. Marty  arcibiskupom Alojzom Tkáčom, ako aj 20. výročia jeho konsekrácie.

Na rozdiel od 27. septembra 1998, dňa vysviacky kostola, vtedy bolo chladné, daždivé počasie, tohtoročný 27. september bol príjemný a slnečný. Skutočne pripomínal   babie leto. Keď sa o 17. hodine  rozozvučali  zvony kostola, aby pozvali veriacich  na slávnostnú svätú omšu, jeho lúče už síce tak nehriali, ale predsa len stihli pohladiť  veriacich, ktorí  začali prichádzať  do kostola. Parkovisko pred kostolom  sa postupne zapĺňalo autami  s košickou  poznávacou značkou  i značkou košického okolia. Veriacich  pri vstupe vítal  oltár ozdobený nádhernými bielozelenými ikebanami. Modlitba svätého ruženca  prednášaná členmi ružencového spoločenstva, pozývala vstupujúcich, aby sa k nej pripojili. Obavy z toho, či príde dosť ľudí,  v pracovný deň, podvečer o  17. 30 hod., sa nenaplnili. Chrám bol obsadený do posledného miestečka a  priestor chóru  úplne zaplnený. Popri domácich, prišli  veriaci z Košickej Novej Vsi, Rozhanoviec i z neďalekej Furče.

Ešte zapálenie  sviec na  obetnom oltári, ako aj konsekračných sviečok po obvode kostola  a očakávaná  duchovná slávnosť sa môže začať. Za zvukov harmónia a piesne „Ty si pane v každom chráme v svätostánku  živý chlieb,ktorá   mohutne rezonuje priestorom kostola, pristupujú k oltáru kňazi  spolu s hosťom najvzácnejším,  Mons. Markom Forgáčom, hlavným celebrantom. „Zaradoval som sa, keď mi povedali: „Pôjdeme do domu Pánovho, “ so slovami  tohto žalmu pristúpil duchovný otec Patrik Šarišský k ambone, aby privítal  prítomných  kňazov a veriacich na  slávnostnej svätej omši. Táto bola obetovaná za všetkých  dobrodincov,  ktorí sa podieľali na výstavbe chrámu. Popri  pomocnom biskupovi, svätú omšu celebrovali dvaja kňazi, ktorí vo farnosti pôsobili: Ján Dudič, ktorý  nakriatol veriacich na vybudovanie kostola a osobne bol nápomocný pri jeho výstavbe. Dnes pôsobí ako špirituál v Kňazskom seminári Karola Boromejského  v Košiciach a tiež Miroslav Gira, ktorý  pripravoval novopostavený kostol v roku 1998 na konsekráciu a a v súčasnosti je  farárom na Juhu v Košiciach, vo farnosti Kráľovnej pokoja ( medzi veriacimi známy ako biely kostolík).  Pozvanie, celebrovať  svätú  omšu, prijal  aj kaplán Jozef Vaľko z neďalekého Ruskova, ako aj náš duchovný otec Jozef Jurko. Nasledujúce  slová duchovného otca Patrika Šarišského  smerovali  k otcovi biskupovi: „ Čakáme na vaše slová povzbudenia, otec biskup, buďte nám srdečne vítaný !“  Mons. Marek Forgáč  vo  svojej homílii spomenul neutešenú náboženskú situáciu  v Nemecku, kde došlo postupne k zatvoreniu 538 kostolov, z dôvodu  poklesu počtu veriacich. Konštatoval, že sú to veľmi smutné fakty. „O to väčšiu radosť pociťujem, že dnes oslavujeme váš kostol.“ Upriamil našu  pozornosť na  Ježišove slová, ktoré povedal, keď jeho kroky  a kroky jeho učeníkov smerovali  do Cézarey Filipovej.  Po  jeho otázke za koho ho pokladajú učeníci, a po ich odpovediach sa obrátil  k Petrovi so slovami: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16, 18).  Tieto slová  symbolizujú  jednotu  Cirkvi  pevnej ako skala. Práve  Cézareu Filipovu   nazývali Židia bránou do pekla. Bolo v tých časoch pohanským mestom, postaveným na počesť žijúceho cisára. Postavenie pamätníka živým považovali židia  niečo diabolské.

Otec biskup  upriamil  našu pozornosť na  vzťah ku kostolu. Kostol má byť  pre nás pevným bodom, istotou, miestom, kde sa stále vraciame. Chrám je pre nás nielen darom, ale záväzkom.  A tento záväzok  vystihujú   slová začínajúce na písmeno „s“ a sú tri : „ sláviť Boha  v chráme, starať sa o Boží chrám  a stávať sa Božím chrámom, tak ako  sa ním stala Božia Matka, ktorá je tým najkrajším Božím chrámom. “

Ešte pred  záverečnými obradmi vystúpil duchovný otec Ján Dudič a zaspomínal na časy, keď sa kostol staval  a osvetlil aj to, prečo je zasvätený práve sv. Marte. Je to preto, lebo  prvá svätá omša v Hrašovíku, po osemdesiatom deviatom roku, sa konala na obecnom úrade na sviatok  svätej Marty, ktorý pripadá  každoročne na 29. júla. Dovtedy rímskokatolícki veriaci  chodili na svätú omšu do blízkeho okolia, najmä do Košickej Novej Vsi.

Poďakovanie a radosť z toho, že po prvýkrát zavítal do nášho kostola Mons. Marek Forgáč,  vyjadrili slovami vďaky a  kvetmi aj zástupcovia veriacich.  Ešte pred slávnostným požehnaním, pozval duchovný otec Patrik Šarišský všetkých  prítomných na pohostenie do kultúrneho domu.

Kultúrny dom sa napriek tomu, že už bol večer, zaplnil.  Pekne prestreté stoly, slávnostná tabuľa  so všelijakými slaným i sladkými dobrotami, spolu s kvetinovou výzdobou, navodili príjemnú a srdečnú atmosféru. Mnohí boli milo prekvapení a bolo počuť i také slová: „Tí Hrašovíčania sa ale vytiahli!“ Také uznanie veru každé srdce poteší. Nakoniec, o našich  gazdinkách je známe, že sú veľmi šikovné a vedia chutne navariť i napiecť a všetko potrebné zabezpečiť. Popri jedle sa aj spomínalo.  Napomáhala  tomu i videoprojekcia  fotografií z čias výstavby kostola. Jednoducho, bol to krásny a dojímavý  večer!

P.S.: Mons. Marek Forgáč, zápisom do pamätnej knihy, nám zanechal takýto odkaz: Srdečne pozdravujem spoločenstvo veriacich v Hrašovíku a všetkým prajem, aby ich kostolík bol pre nich požehnaním a istotou, že Boh je pri nich.“             Jana Amrichová, Hrašovík