Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

V druhú slnečnú júnovú sobotu (8.6.) sa z našej farskej záhrady ozýval bezstarostný džavot prvoprijímajúcich detí. Popoludní o 14. hod. sme sa stretli pri grilovačke a varení kotlíkového guláša. Povinnosti nedovolili zúčastniť sa na tejto akcii všetkým rodinám, no niektoré detičky prišli aj samé. Spolu nás bolo desať dospelých a pätnásť detí. Traja zástupcovia oteckov na záhrade rozložili oheň a pripravili kotlík a gril. Na lov už bola predtým v supermarkete rodinka Džmurová. Postupne prichádzali ďalšie mamičky s deťmi a záhrada sa pomaly zapĺňala. Chlapci hneď zmapovali terén a zahájili futbalový zápas. Vôbec nedbali na to, že sa slnko ukazovalo v plnej kráse. Nezabudli sme ani na našich oslávencov, ktorých sme vyobjímali a popriali im všetko najlepšie. Kým sa grilovali špekačky, v kotlíku to už príjemne bublalo. Duchovný otec ako domáci pán nám ochotne pomáhal. Nezabudli sme ani na potrebný prísun tekutín a dôsledne sme dodržiavali pitný režim. Medzitým v záhrade prebiehali skrývačky, naháňačky a iné bláznovstvá. Na mobily vtedy nikto ani nepomyslel. Naše deti radosťou a smiechom nakazili všetkých a nenašiel sa nikto, kto by mal zamračenú tvár. V zápale hry došlo k menším faulom, ale aj vrcholoví športovci sa nechajú prevalcovať emóciami. Hlavne, že sa ospravedlnili a podali si ruky. Vraví sa, že veľké objavy vznikli omylom. Niečo podobné sa podarilo aj nám, keď sme namiesto soli polievku „pocukrili“. Našťastie sme si to včas všimli. Akciu to neohrozilo, iba čo sme všetci chytili záchvat smiechu. Čas pokročil a my sme si posadali za prestretý stôl. Po modlitbe sme sa opatrne pustili do jedla. Nechcem preháňať, lebo dobré sa chváli samo, ale musím povedať, že sa každý s chuťou najedol, čoho dôkazom boli prázdne misky. Ani deti nám nedali košom. Otec Patrik im pripravil prekvapenie. Každý dostal „furčiansku“ zmrzlinu.
Ani sme sa nenazdali a začuli sme zvony zvolávajúce k večernej modlitbe. Bol čas ísť domov, ale nikomu sa akosi nechcelo. Napadli ma slová sv. Petra na hore Tábor: „Pane, dobre je nám tu…“ Spoločne sme upratali, poumývali riad a vyfotila nás neďaleká suseda Zuzka, ktorú so synčekom Viktorkom prilákal detský smiech. Duchovný otec sa s nami ešte pomodlil, dal nám požehnanie na cestu a urobil veľmi pekné gesto: v kruhu sme sa pochytali za ruky a na znak odpustenia (najmä kvôli futbalovým šarvátkam) a bratskej lásky sme si nimi potriasli.
Domov sme si okrem zvyšného guláša odniesli najmä veľmi dobrý pocit z príjemne stráveného dňa v super spoločnosti. Zabavili sme sa s mierou a vo viere a preto verím, že nás Duch Svätý ešte niekedy zaveje na spoločné akcie. Ďakujem všetkým za dobité baterky. Bez Vás by to nebolo ono… (mamička Martina)