Rímskokatolícka Cirkev Košice - KNV, Sv. Ladislava 75, 040 14 Košice
+421(0)556711165

Kde bolo tam bolo, za siedmimi horami a za ôsmimi dolami, stál jeden domček. Ten domček sa volal Domček a už dlhé roky tam putovali mladí z celého Slovenska, aby objavili krásu čistého srdca a inšpirovali sa svedectvom blahorečenej Anky Kolesárovej, ktorá žila príkladným životom a svojou smrťou ukázala príklad čistej lásky.
Asi v polovici leta prišlo na miesto, kde tento Domček stojí, opäť niekoľko stoviek mladých ľudí hľadajúcich odpovede a pravdu. Toto ich stretnutie sa nazýva Festival radosti. Stretli sa o niečo skôr (už v júli) ako po iné roky, ale vôbec im to nevadilo, lebo si napriek tomu užili kopec srandy. 23.7. začali prichádzať autá, autobusy s iné dopravné prostriedky naplnené mladými odvážnymi dobrovoľníkmi, odhodlanými slúžiť a pomáhať. Prišli dva dni pred začiatkom celého festivalu, a počas týchto dní dostali možnosť načerpať, aby na festivale potom mohli dávať a odovzdávať. Vďaka prednáškam, impulzom a zdieľaniam prichádzali na to, ako podľa príkladu Mojžiša, Gedeona, Jeremiáša a Panny Márie dary prijímať a následne ich rozdávať ďalej. Bol to pre nich silný čas, kedy sa utužovali priateľstvá, vytváralo spoločenstvo a zážívala neopísateľná zábava pri rôznorodých aktivitách.
Posilnení a načerpaní, šli dobroľníci vydať zo seba všetko, a preto vo štvrtok poobede už netrpezlivo čakali na účastníkov, na ktorých boli vďaka duchovnej obnove dôkladne pripravení. A tak sa začal jubilejný 10. festival radosti. Miesto diania: Pavlovce nad Uhom. Otváracia sv. omša vo štvrtok bola špeciálna: prítomní boli kňazi, s Domčekom prepojení. Každý z nich si odžil v Domčeku svoje. Otec Ľuboš, celebrant, bývalý vicerektor Domčeka; otec Matúš, koncelebrant, tiež bývalý vicerektor Domčeka a súčasný tajomník Rady pre mládež a univerzity KBS; otec Tomáš, ďalší koncelebrant a súčasný vicerektor Domčeka a neposlednom rade otec Pavol – rektor Domčeka. Na záver sv. omše odznela hymna 1. festivalu radosti, ktorá všetkých prítomných naplnila radosťou. Téma “Radosť byť darom” s podtémou “Hľa, služobnica Pána” sprevádzala celý festival a všetky prednášky. Okrem témy bol na festivale prítomný aj smiech – veľká kopa. A samozrejme Boh, bez ktorého by nič z toho nebolo možné, sa podľa mňa len s úsmevom prizeral. V piatok mladí navštívili Vysokú nad Uhom, Anku, zahrali si futbal, osviežili sa zmrzlinou a deň zakončili tradičnou krížovou cestou. Sobotu im okrem zaujímavej prednášky otca Karcola obzvláštnila aj narodeninovo-meninová oslava Anky, kde sa mladí vybláznili a svoju radosť prejavili naplno. A nedeľa? Tá bola špeciálna koncertom F6, ktorý nasledoval po dvoch blokoch zaujímavých workshopov – kde sa mohli účastníci naučiť ako strieľať z luku alebo opracovávať drevo. Na koncerte spolu všetci chválili Boha a ďakovali mu za každý moment, ktorý spolu mohli prežiť. Nasledoval večer svedectiev, adorácie a posledné spoločné chvíle. V pondelok sa ľudkovia lúčili, objímali, sľubovali si najbližšie stretnutia a za veľkého kývania sa pobrali domov.
Týmto sa náš príbeh týchto krásnych dní končí. Ale kde sa niečo končí, niečo nové začína. Mladí preto neboli smutní, boli povzbudení a naplnení šťastím. Posilnení do bežného života. Pokojní a obnovení. Radostní. Tak ako tieto dni plné Boha boli pre nich darom, tak aj oni sa vybrali do svojho ďalšieho života ako také dary, ktoré svedčia o Anke a Božej láske. A zazvonil zvonec, rozprávky bol koniec. Ale nebuďme smutní – táto rozprávka má svoje pokračovanie. (Nina a Adam, účastníci FR 2019)